O nás

ŠŤASTIE SI TY - názov nášho občianskeho združenia, ale i slová, ktoré každému z nás takto oslovenému určite pohladia dušu.
Úplne sa na samom začiatku vzniku nášho združenia bola táto veta ŠŤASTIE SI TY.Istá malá skupinka ľudí, prevažne rodičia a príbuzní hospitalizovaných pacientov psychiatrického oddelenia v bojnickej nemocnici, prišli k nápadu, že ich príbuzní potrebujú okrem starostlivosti lekárov a záujmu rodiny aj čosi viac. To "čosi" sa nám dlho nedarilo reálne zhmotniť, bola to iba myšlienka. Šlo tu predovšetkým citlivým spôsobom upozorniť občanov nášho mesta, že takýto ľudia žijú medzi nami a sú to ľudia milí a priateľskí, že sa im netreba vyhýbať. Druhým, nepochybne rovnako dôležitým momentom vzniku nášho združenia, bola snaha vzájomne prepojiť bývalých pacientov psychiatrie a to bez ohľadu na vek, ev. času, kedy boli hospitalizovaní. Keď hovorím o prepojení, mám na mysli najmä to, že sme chceli, aby sa títo ľudia vzájomne poznali, pomáhali si v jednotlivých štádiach svojho ochorenia a hlavne, aby si boli jeden druhému oporou v dobrom i zlom. Aj keď si myslím, že dnes sa už máme čím pochváliť, treba dodať, že je to zásluhou najmä samotných členov OZ a možno aj zásluhou tých, ktorí sa o vznik tohto združenia postarali.

Naše občianske združenie ŠŤASTIE SI TY pomáha ľuďom, jemne povedané, s narušenou psychikou a ľuďom s psychickými chorobami hľadať si svoje miesto tak v kruhu rodiny, ako i v kruhu svojho širšieho príbuzenstva, medzi priateľmi i známymi a to bez toho, aby sa museli báť priznať svoje ochorenie. Sme toho názoru, že i keď sme chorí, máme rovnaké práva ako iní chorí ľudia a nie je podstatné, či naše ochorenie je psychické alebo somatické. Pravdou je, že inak bolí chorý žlčník a inak chorá duša, ale to je podstatné, pre toho, kto je tou bolesťou postihnutý. Nemalo by to byť dôležité pre ostatných naookolo.

Vznik nášho OZ sa datuje od októbra 2001. V podstate však vzniklo už o čosi skôr, ako bolo zaevidované MV SR a to v priebehu druhej polovice roka 2001.Aká je dnes naša členská základňa? Opýtam sa ktorá? Tá, pre ktorú naše OZ vôbec existuje, kvôli ktorej dennodenne upozorňujeme dširokú verejnosť na otázky súvisiace s psychicki chorými ľuďmi,alebo skutočný počet registrovaných členov? Medzi nich je potebné zaradiť aj ďaľšiu skupinu ľudí a to tzv. sympatizantov. Patria k nim hlavne samotní psychiatricki pacienti,ktorí ešte nie sú členmi nášho združenia, ale aj ich príbuzní, či len ľudia, ktorí vedia o našom OZ, fandia nám a z času na čas ako sponzori nás aj materiálne  podporia - sú to tzv. sympatizanti.

Aby sme boli konkrétni. Naše OZ má dnes približne 30 registrovaných členov, z toho viac-menej aktívnych sú dve tretiny. Tých sympatizantov je približne l5 až 20. Najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí sú pre nás nateraz anonymní, ale oslovujeme ich cez média a vôbec prostredníctvom ako sa len dá, len aby vedeli, že ich osudy nie sú nám ľahostajné. Je to veľká skupina psychicky chorých ľudí, ktorí zatiaľ žijú v izolácii. Pevne však verím, že raz aj oni nájdu odvahu a prídu medzi nás.

Naozaj veľmi ťažko je vsunúť do pár viet to, čo pre nás občianske združenie znamená, čo robíme, čo by sme chceli robiť. Aj keď sa zdá niekedy iným, že naša činnosť je chaotická, nemajú pravdu. Občas je niekomu z nás na nič,  a potom plány idú bokom, ale poväčšinou je nadša činnosť organizovaná a riadená svojimi pravidlami.

Práve v tomto období sa 9 členov nášho OZ "potí" na počítačovom kurze, ktorý pre nich zorganizovalo tento kurz za peniaze získaných z grantu. Možno z nás nebudú počítačoví experti, ale už každý zo zúčastnených si vie ten počítač zapnúť a čo potrebuje vie si sám napísať.
Má to zmysel. Určite aj preto, že keď ktokoľvek z nás bude potrebovať čosi si sám pre seba napísať, nemusí byť na nikoho odkázaný, nakoľko počítač máme k dispozícii. A to vlastný. OZ ho zakúpilo vlani za peniaze získané z grantu MZ SR. Podobne ako počítač, sme si bohate vybavili vlastné klubové priestory, kde sa schádzame tak v pravidelných termínoch ako aj podľa potreby. Práca na počítači.
Z akcii, ktoré plánujeme na tento rok by som rada vybrala práve tú samotnú drobnú činnosť ako je šitie, z času na čas pečenie oblátok, či len tak klubové posedenia. Všetko to má pre našich členov obrovský zmysel.Ak sa nám aj v tomto roku zadarí zohnať si nejaké tie koruny, radi by sme si spravili zájazd do Rajeckej Lesnej, zúčastnili sa pobytu na Šírave, či zúčastnili sa iných akcií poriadaných v rámci Asociácie Premeny v Michalovciach.
Keď hovorím o asociácii Premeny, rozprávam o istom zoskupení všetkých OZ podobných ako je to naše, v rámci celého Slovenska, ktorých je dnes už asi l2. Je to organizácia, ktorá sa v rámci celého Slovenska stará o psychicky chorých ľudí a snaží sa im prostredníctvom jednotlivých OZ pomáhať. Školiacou činnosťou, metodickými pokynmi a raz do roka pre všetkých záujemcov za finančne výhodných podmienok uskutočňuje celoslovenské týždenné stretnutie na Šírave . Medzi zaujímavé aktivity Premien patrí aj Maškarný ples, ktorý sa aj v tomto roku uskutočnil nedávno priamo v Michalovciach. Bolo by toho veľmi, veľmi veľa rozprávať o aktivitách tejto asociácie počnúc vytváraním vhodných podmienok pre život ľuďom s psychickými chorobami a končiac presadzovaním legislatívy v rezortoch jednotlivých ministerstiev.
Nemenej zaujímavou je aj spolupráca s mestom Prievidza, ktoré nám naozaj vychádza v ústrety. S pomocou MÚ sme sa "dopracovali" k vlastným klubovým priestorom, ktoré nám mesto poskytlo bez platenia nájomného iba za úhradu energií. Tiež je neopomenuteľná spolupráca s jedndotlivými OZ asociácie Premeny. Tu by som rada spomenula OZ TREND z Rimavskej Soboty, s ktorým sme vlani uskutočnili recipročnú návštevu svojich členov. Bolo jedno z najkrajších podujatí činnosti oboch OZ v minulom roku.

Vlaňajší rok bol v existencii nášho OZ prelomový. Nielenže sme sa vlastnou iniciatívou prepracovali k vlastným klubovým priestorom, o ktorých som sa už síce zmienila, ale robím to znovu rada-v minulom roku sme uskutočnili jednu z najvýznamnejších akcií, na ktorú si naše OZ bude dlho spomínať. Za pomoci grantu MZ SR sme mohli uskutočniť celoslovenské podujatie Deň duševného zdravia. Toto podujatie sa uskutočnilo u nás v Prievidzi l0.10. a zúčastnilo sa ho viac ako 30 hostí z celého Slovenska, dva dokonca z Česka. Toľko štatistika. Do tej štatistiky možno zahrnúť aj iné ukazovatele, napr. čas, počet odznených vstupov, pravdepodobný počet oslovených ľudí naokolo, ale to všetko by boli iba čísla. Čo nejde zahrnúť do žiadnej štatistiky je náš entuziazmus, ktorým sme podujatie pripravovali,úžasné pracovné nasadenie a neopísateľnú náladu všetkých účastníkov tohto podujatia. A práve pre toto a pre mnoho iných dôvodov sme túto akciu uskutočnili. Šlo nám hlavne o to, aby sme prostredníctvom zástupcov OZ na Slovensku a zvlášť obyvateľom mesta Prievidze dokázali, že byť psychicky chorým neznamená byť mimo diania života . Dokonca sme dokázali znovu potvrdiť starú múdru pravdu, že chorí ľudia mnohokrát viac dokážu ako ľudia zdraví. Neviem, či sa mi podarilo v týchto pár riadkoch opísať Deň duševného zdravia, jeho priebeh, zrejme nie. To podstatné, prečo sme ho zorganizovali zostalo však navždy v nás.Aspoň sme si dokázali, že sme aj my schopní robiť veľké veci.

Majú podobné aktivity zmysel, ev. je to práca pre čísla? Naše OZ sa nerodilo na papieri, rodilo sa srdcom pár jednotlivcov, ktorí cítili, že práve takýmto spôsobom pomôžu ľuďom, ktorí sa už dotkli samého dna ľudskej beznádeje. Existuje celý rad aktivít, ktoré je možné spočítať, zaevidovať, ale tú najpodstatnejšiu je možné iba povedať: ŠŤASTIE SI TY. Naozaj v bežnom živote si človek ani nestíha uvedomiť, že každý z nás je pre niekoho šťastím, to znamená, že nech nám je akokoľvek ťažko, vždy je tu niekto, kto nám rád pomôže. A na druhej strane psychicky chorí ľudia, to nie sú len pacienti, je to naša mama, otec, dcéra, syn. Sú to naši drahí, ktorých ak by sme predčasne stratili, už nikto nenahradí. A pritom naozaj niekedy záleží iba od nás, či sa my sami o toto šťastie vlastným konaním nepripravíme, či nám ich život predčasne nezoberie. Život s nimi niekedy je naozaj nie práve jednoduchý, ale možno aj existencia OZ pomáha týmto ľuďom nachádzať stratenú rovnováhu. Už samotné stretávanie sa s podobnými problémami u druhých pri klubových sedeniach, či prítomnosť iného v rámci záujmových aktivít je tou správnou cestou, ako psychicky chorých zbaviť sociálnej izolácie a pomáhať im aj týmto spôsobom v danej liečbe.